Poštový elektrický vozeň s číslom 22 dodala budapeštianska firma Ganz Budapešť do Tatier v roku 1913.
Konštruovaná bola na napätie 1650 V, menovitý výkon 80 kW, pohon bol zabezpečovaný jednosmernými sériovými
trakčnými motormi. Maximálna rýchlosť vozňa bola 30 km/h a hmotnosť 13 ton. Slúžil predovšetkým v nákladnej
doprave, kde pre potreby pošty nahradil nevyhovujúci vozeň č. 21 (EMU 25.001) „Stará pošta“. V zime, na prelome
rokov 1923 a 1924, slúžil so snehovým pluhom na trati tatranskej železnice. Tam aj dostal svoju terajšiu prezývku.
Pri prerážaní, niekedy až dvojmetrových, závejov, aby v nich neuviazol, musel často ísť väčšou rýchlosťou než je
jeho povolená tridsiatka. Keď tak malá električka narazila do veľkého záveja, začal sa za ňou ťahať dlhý chvost
zvíreného snehu, čo pôsobilo dojmom letiacej kométy. Na Mikuláša roku 1977 skončila svoju každodennú službu a
mala byť zošrotovaná. Potom čo si ju všimli nadšenci z popradského depa sa začal písať jej druhý životopis. Dnes
ju považujeme za klenot našej zbierky a stala sa akousi ikonou tatranskej železničnej dopravy.
Vozidlo je prenajaté od MDC Bratislava a starajú sa oň členovia Veterán klubu železníc.