Elektrický vozeň prezývaný „Škoduľa“ bol dodaný začiatkom roka 1930. Svoju prvú jazdu vykonal tento vozeň
24. apríla 1930. Vo vozni bolo 48 miest na sedenie a 30 na státie. Po tatranských tratiach mohol jazdiť rýchlosťou
30 km/h, avšak niektoré zdroje uvádzajú aj 40 km/h. Náter skrine po vyrobení v Ringhofferových závodoch bol údajne
tmavozelený s čiernou poprsnicou a bielymi prúžkami. Biela bola aj strecha. Riadenie pozostávalo z nepriamo
ovládaného, vačkového kontroléra, ktorý bol umiestnený pod podlahou služobného oddielu. Štyri trakčné motory na napätie
800 V boli vždy dva v podvozku zapojené trvalo do série a tvorili tak motorovú skupinu. Trvalý výkon trakčných motorov
bol 200 kW pri napätí v troleji 1650 V DC. Škoduľa však prešla v 50-tych rokoch zásadnou rekonštrukciou. Najväčšou
zmenou prešlo stanovište rušňovodiča, ktoré bolo rozšírené na celú šírku vozňovej skrine. Pri vypravovaní vlaku tak mal
motorvodič oveľa lepší rozhľad na dávané návesti. Podľa podmienok ČSD boli na čelá dosadené tri biele svetlá a dve
červené „koncovky“. Dvojkrídlové dvere do služobného oddielu boli zúžené z pôvodnej šírky a bol zmenený zmysel ich
otvárania. Vozeň takto jazdil v osobnej preprave ešte pomerne dlho, ku koncu svojej kariéry slúžil na pracovných vlakoch
až do zimy 1982/83. Vtedy v ňom vyhorela časť elektrickej výzbroje a aj to bol dôvod k jeho definitívnemu odstaveniu.
Dnes uvedený do vystavovateľného stavu čaká na sponzora rekonštrukcie.