Jeho pôvodným pôsobiskom bola pravdepodobne úzkorozchodná Gelnická dráha alebo montánna dráha Markušovce – Bindt. Krytý nákladný vozeň pôsobil na tatranskej železnici
od roku 1934. Odvtedy sa totiž začína uvádzať vo viacerých dokumentoch. Nie je to náhodou. V týchto rokoch sa totiž zvyšuje objem prepráv hlavne stavebného materiálu
na výstavbu tatranských sanatórií a tzv. rýchlotovaru. Vozeň je dvojosový s rázvorom 2,9m, vlastnou hmotnosťou 5t a ložnou hmotnosťou 6t. Na jednej strane je vybavený
brzdárskym stanovišťom. Ku koncu svojej viac či menej pravidelnej prevádzky slúžil ako vozeň pomocného vlaku. Dnes je zbierkovým predmetom MDC a opravu jeho vonkajšieho
náteru vykonali členovia Veterán klubu železníc pri príležitosti 100. výročia Tatranských elektrických železníc.